11. Šíshaus

Ľudia sa usilovali zastavať každý rovný kúsok zeme v Hodrušskej doline, ale na nečakane veľkej plošine, na ktorej sa teraz nachádzate, nikdy nestáli budovy okrem jednej jedinej – strelnice. Táto lúčka mala teda dôležitú funkciu, slúžila ako cvičisko haviarskej domobrany a strelnica pre ich pušky a kuše. Ešte dnes sa to tu volá Šíshaus – Strelecký dom. Baníci sa tu povinne učili zaobchádzať so zbraňami, aby boli schopní brániť svoje domovy pred nepriateľmi – Turkami, martalovcami (polovojenskými lúpežníkmi, ktorí sprevádzali Turkov), vojakmi a žoldniermi protihabsburgských povstaní uhorských stavov. Treba povedať, že nie vždy sa im to darilo – napríklad Turci plienili Banskú Hodrušu až štyrikrát.

Keď sa pozrieme popod lipy juhozápadným smerom, vidíme na hrebeni na protiľahlom svahu doliny (a takisto na obrázku) časť baníckej dediny Kopanice. Existovala už v 13. storočí, ale dlho bola dedinou drevorubačov, roľníkov a uhliarov, ktorí zásobovali baníkov na hodrušskej aj štiavnickej strane. Banské práce na miestnych rudných žilách sa tu začali až v 16. storočí, pričom okrem zlata a striebra sa istý čas ťažilo aj železo. Dedinka patrí do obce Hodruša-Hámre, ale naozajstnú cestu z Hodruše na Kopanice postavili až v tridsiatych rokov 20. storočia. Dovtedy baníci chodili do roboty len po chodníkoch a strmých lesných cestách. Na cestu do Hodruše sa vydávali zavčas rána za tmy a potme sa aj vracali. Kopanice sú starými, dnes už nie kvalitnými lesnými cestami spojené aj s obcami na druhej strane hrebeňa, napríklad so Štiavnickými Baňami, Vysokou a ďalšími a odtiaľ tiež dochádzali baníci do práce do Banskej Hodruše. Dokonca ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia dochádzal do bane Rozália v Hodruši deň čo deň pešo jeden baník z obce Vysoká. Trasa mala iste vyše desať kilometrov, cesta mu trvala v lete štyri hodiny, v zime viac.

Zmiešaná hora vpravo sa nazýva Háchlik a je v nej ukrytý rozsiahly pingový ťah, zoskupenie píng pozdĺž rudnej žily. Všimnite si, že na obrázku, ktorý autor situoval zhruba do 17. storočia, nie sú na tomto kopci nijaké stromy. Baníctvo a výroba uhlia pre huty potrebovalo veľa dreva a tak lesy v baníckych regiónoch bývali vyrúbané. Cieľavedomé zalesňovanie sa začalo až v posledných tristo rokoch a lesy, ktoré dnes vidíte na okolitých kopcoch, sú druhotné – rýchlorastúce smrekovo jedľové porasty, vysadené ako zdroj dreva pre banskú a stavebnú činnosť. Pôvodné lesy boli bukovo-dubové. Dnes už udomácnené jedle boli povodne dovezené ako sadenice z Tirolska.

Pár informácií navyše

• Plochu, na ktorej stojíte, vytvorili pre domobranu na jej strelecké a poradové cvičenia. To ukazuje, aký význam im baníci prikladali. Byť členom domobrany bola síce povinnosť, ale bola to zároveň aj veľmi prestížna vec, lebo po vojensky organizované cvičenia, pochody, nástupy a streľba mali pre ženskú časť obyvateľstva vždy mimoriadnu príťažlivosť.
• Baníci v stredoveku ako jedna z mála profesií mali výnimku zo služieb vo vojsku, neboli povolávaní na obranu kráľovstva. Museli však brániť banské územia, ktoré boli ich domovom, a bane, ktoré boli ich živobytím a zdrojom bohatstva pre štátnu pokladnicu.
• Strieľalo sa do drevených doskových terčov, na ktoré miestni maliari na maľovali nielen nepriateľov alebo zver, ale často krajinné výjavy, známe stavby z okolia , erby, mýtické motívy a podobne (bol to pre nich vítaný zdroj príjmov). Paradoxne sa na tie najkrajšie terče sa vystrelilo iba pár rán, aby sa priveľmi nepoškodili.
• Kopanice sú dnes príjemná dedinka s Moderštôlňanským tajchom, ktorý patrí medzi menej známe, ale o to krajšie štiavnické vodné nádrže.

Prejdená vzdialenosť: 2,12 km

Zvyšná vzdialenosť: 980 m

Vzdialenosť po najbližšiu zastávku: 390 m

Pokračovanie: Ďalej po klesajúcej a kľukatiacej sa ceste až k cintorínu.