15. Hodrušská brána

Hordusska brana

Niekde v týchto miestach stála v 16. – 18. storočí brána, ktorá chránila vstup do doliny. Nebola to však obyčajná mestská brána, jej príbeh je dramatickejší, ako by sa zdalo.

Banská Hodruša bola po stáročia súčasťou Banskej Štiavnice, jej takzvanou vonkajšou ulicou. Toto spolunažívanie v skutočnosti nebolo dobrovoľné a už vôbec nie harmonické. V niektorých storočiach bohaté strieborné bane Banskej Hodruše dodávali až polovicu úhrnnej produkcie striebra celého banského revíru. To bolo zdrojom veľkého bohatstva. Nečudo, že Banská Štiavnica sa Hodruše nechcela vzdať a naopak, Hodrušania sa stále chceli osamostatniť. Tieto rozdielne záujmy boli zdrojom neprestajných zrážok, konfliktov a rebélií. Preto magistrát Banskej Štiavnice Hodrušanom nedovolil vybudovať si opevnenie okolo obce, lebo sa obával, že by ho hodrušskí buriči so stáročnou praxou mohli využiť aj na svoju obranu proti Štiavnici.

V časoch vážneho ohrozenia tureckými vojnami, ktoré poznačili vývin Uhorska od 16. storočia na viac ako 250 rokov, však štiavnický magistrát pristal na kompromis medzi chceným a možným a pravdepodobne po prvých dvoch vpádoch osmanských vojsk do Hodruše predsa len niekedy po roku 1564 dovolil, aby sa v najužšom mieste doliny pod centrom obce postavila pevnostná brána. Využívala príhodnú konfiguráciu terénu v týchto miestach, kde sú svahy doliny veľmi strmé a teda ťažko priechodné. Hradby po obidvoch stranách brány preto nemuseli byť postavené privysoké. Poloha brány bola strategická, keďže chránila hlavný, najjednoduchší a najväčšmi využívaný prístup do obce od Hodrušského potoka a od Hrona. Brána bola postavená na začiatku dediny a pred ňou napospas nepriateľom ostali iba ľahké banské technické stavby, ľahko obnoviteľné v prípade zničenia.

Zdá sa, že brána napokon splnila svoj účel. Nemáme totiž nijaké správy o tom, že by sa Turci pri svojich ďalších útokoch na Banskú Hodrušu v rokoch 1663 a 1668 dostali do centra a spustošili jadro obce. Niet sa však čo čudovať, že po skončení tureckých vojen bola brána zbúraná, lebo nespokojní Hodrušania si opäť nedali pokoj, opäť sa pokúšali osamostatniť a pevná brána by im pri tom poskytla priveľkú výhodu, a tú im Štiavničania nemohli ponechať.

Dnes po bráne neostali nijaké stopy, nevieme presne ako vyzerala a je iba približne známe, kde sa nachádzala. Maliar sa preto nechal inšpirovať jediným jej známym miniatúrnym vyobrazením, ktoré sa zachovalo na banskej mape, a zvyšok už doplnili jeho odborné znalosti a fantázia.

Pár informácií navyše

Prejdená vzdialenosť: 3,00 km

Zvyšná vzdialenosť: 100 m

Vzdialenosť po najbližšiu zastávku: 100 m

Pokračovanie: Ďalej po ceste až peknému veľkému domu napravo od hlavnej cesty.