4. Vachhaus

Wachhaus

Vachhaus (z nemčiny, Wachhaus - strážny dom, v Hodruši mu hovoria aj Bachauz) je jedna z najstarších necirkevných stavieb, ktoré sa v Banskej Hodruši zachovali. Podľa písomných prameňov bol Vachhaus postavený roku 1536. Postavili ho ako predsunutú pozorovateľňu či vartovku. Keď z Vachhausu spozorovali nebezpečenstvo, vyslali chodníčkom, po ktorom budete pokračovať ďalej, chlapca ku Klopačke, aby klopačkár vyhlásil v centre Hodruše poplach.

V nepokojných časoch od 16. storočia do konca 18. storočia držali vo Vachhause nepretržitú službu strážnici, ktorí z tohto vyvýšeného miesta dňom i nocou pozorovali hlavnú dolinu a okolie, či sa nedeje niečo podozrivé. Vachhaus tak stáročia stráži dolinu. Zažil nepokojné časy tureckých vpádov, náboženských šarvátok aj stavovských povstaní. Strážnici z neho iste ohlásili veľa požiarov.

Všimnite si, že dom je spolovice zasekaný do skaly. Spredu sa doň dá vojsť iba na prízemie, ale odzadu pohodlne vojsť na poschodie. Vachhaus bol pôvodne celkom honosná budova, keďže v tých časoch kameň nepatril medzi bežné stavebné materiály (obyčajné domy sa stavali z dreva) a poschodia mali len „panské“ domy. Je vidieť, že Hodrušania prisudzovali tejto budove veľkú dôležitosť.

V okolí Vachhausu stálo kedysi viac domov ako dnes – pozorný človek si v poraste nad chodníčkom aj pod ním všimne viacero zvyškov oporných múrov a umelo vytvorených plošiniek, na ktorých stávali podmurované drevenice. Tie ale už zhltol čas. Vachhaus je však citlivo obnovený v pôvodnom duchu a pamiatkovo chránený. Stále stráži dolinu a vďaka jeho polohe si ho zdola všimne hádam každý, kto prechádza hlavnou cestou smerom na Banskú Štiavnicu.

Na obrázku vidíme prostredie, ktoré Vachhaus strážil zhruba v 17. storočí. V doline okolo potoka bolo vtedy menej domov a boli to nielen obytné stavby, ako dnes, ale aj technologické budovy – stupy, mlyny alebo huty. Maliar nechal hore dolinou uháňať obávaných tureckých bojovníkov a tak sa musela posádka Vachhausu riadne obracať! Všimnite si aj dymové znamenie na obzore. Vrch, na ktorom vatrári podpálili pripravenú hranicu dreva, sa nazýva Vlčia hora a bol súčasťou miest, z ktorých bolo možné dávať ohňové signály obrancom Hodruše a Kopaníc až zo vzdialeného Sitna. Iste nie je náhoda, že aj keď je už dnes Vlčia hora zarastená lesom a výhľad z nej je obmedzený, je tu umiestený vysielač mobilného telefónneho signálu.

Prosím, rešpektujte súkromné vlastníctvo Vachhausu a nevstupujte do jeho dvorčeka a na jeho ochodzu.

Pár informácií navyše

Prejdená vzdialenosť: 700 m

Zvyšná vzdialenosť: 2,4 km

Vzdialenosť po najbližšiu zastávku: 120 m

Pokračovanie: Ďalej po chodníku popri Vachhause.