6. Lojthaus

Dom, na ktorý sa pozeráte, Hodrušania nazývajú Lojthaus (zo starej nemčiny, Leuthaus – výčap) a je to spolu s Klopačkou najstaršia zachovaná necirkevná budova v Banskej Hodruši. Dom existoval zrejme už v 14. storočí, ale prvá písomná zmienka o ňom je zo začiatku 16. storočia, keď je spomínaný ako sídlo kramrichtára, teda správcu Banskej Hodruše ako mestskej časti Banskej Štiavnice. Banská Hodruša totiž bola viac ako pol tisícročia časťou Banskej Štiavnice a hoci sa vytrvalo pokúšala rokovaním, ale aj zbraňami získať samostatnosť, nepodarilo sa jej to. Najväčším úspechom, ktorý si Hodrušania v tejto veci vydobyli, bolo právo voliť si kramrichtára, teda správcu, ktorý reprezentoval Hodrušu v štiavnickej mestskej rade. Mimochodom, Banská Hodruša sa od Banskej Štiavnice odčlenila až roku 1952.

Budova Lojthausu bola veľakrát prestavovaná, ale za fasádnymi múrmi na prízemí sa zachovalo vzácne gotické jadro z 15. storočia s portálmi a neskoršími renesančnými klenbami. Keď teda nazriete cez prázdne okná dovnútra, uvidíte priestory, ktoré sa za ostatných päťsto rokov veľmi nezmenili.

Zadný trakt prízemia plynule prechádza do podzemia, je široko a hlboko zahĺbený do skalného masívu za budovou. Je obdivuhodné, že túto rozľahlú pivnicu vyhĺbili ručne, jednoduchými nástrojmi – kladivkami a želiezkami. Sú v nej kresané kamenné piliere a klesajúcou štôlňou je spojená s ďalšími baňami.

Ako čas bežal, Lojthaus plnil veľa funkcií. Keďže má aj druhý, únikový východ, vysekaný do svahu, predpokladáme, že slúžil aj ako obranná tvŕdza. Bol to aj krám, teda obchod s domácimi potrebami a základnými potravinami a v dávnejšej histórii zrejme budova slúžila aj ako pobočka štiavnickej Banskej komory, banského kráľovského úradu. Bol to aj bezpečný sklad zlato-striebornej rudy, vyberanej od ťažiarov, a sklad vytavených drahých kovov z hodrušských hút pred ich prevozom do Banskej Štiavnice. V budove bola aj výdajňa piva z neďalekého pivovaru a dovážaného vína, ktoré baníci fasovali od eráru (štátu) ako súčasť svojej mzdy. Práve z tejto funkcie pochádza názov budovy. Svojho času tu sídlila aj čipkárska a tkáčska škola, aby si pre hodrušské ženy mohli prilepšovať k malému rodinnému príjmu.

Na obrázku nám výtvarník ponúka svoju predstavu podoby Lojthausu v 17. storočí. Keďže tu býval richtár a sídlil úrad, bola to dozaista honosná budova mestského typu, zrejme so zasadacou sieňou a archívom. Nepochybne to bolo živé spoločenské centrum, keďže tu bol výčap a obchod. Prichádzali sem a odchádzali vozy s rudou a tovarom.

Pár informácií navyše

• Keďže pivnice Lojthausu sú priamo napojené na podzemný systém baní, traduje sa, že baníci dlhé roky od Starého handlu chodievali v nočnej šichte tajne a potichu upíjať z tam skladovaného vína a piva, až kým sa na to neprišlo.
• Hneď vedľa budovy bola voľakedy šachtička Lojthaus , hlboká 70 metrov. Slúžila na vetranie a dopravu materiálu pri razení odbočky významnej Hodrušskej dedičnej štôlne k Starému handlu.
• V texte spomínaná banská komora bola akýmsi zastúpením kráľa v danej banskej lokalite. Banská komora vyberala od súkromných ťažiarov urburu, čo bol poplatok za vyťažené drahé kovy vo výške desatiny z vyťaženého zlata a osminy z vyťaženého striebra. Komora určovala aj rýdzosť drahých kovov, vykupovala ich a odovzdávala mincovniam. Ak bane v danom mieste vlastnil kráľ, banská komora ich v jeho mene kráľa spravovala. Na čele banskej komory stál komorský gróf, menovaný kráľom.
• Napriek svojej významnej a slávnej histórii budova skončila prozaicky. V 19. a 20. storočí tu sídlila škola a škôlka a do 70. rokov minulého storočia bola v prízemí predajňa zeleniny.

Prejdená vzdialenosť: 1 km

Zvyšná vzdialenosť: 2,1 km

Vzdialenosť po najbližšiu zastávku: 150 m

Pokračovanie: Ďalej po ceste až k prístrešku pre autá, kde ostro odbočte doprava na úzky chodník poza dom ku Klopačke.