9. Banícky domček

banicky domcek trencom

Dom, pri ktorom stojíte, je pozostatok typického obydlia hodrušského baníka. Ťažko dnes povedať, aká je jeho skutočná história, kto všetko v ňom po stáročia býval. Môžeme však vychádzať z niekoľkých indícií, napríklad z veľkosti domu. V tomto prípade ide o čosi väčšie obydlie než domy bežných baníkov, čo naznačuje, že v dome nebýval prostý haviar, obyčajný lámač skaly, ale zrejme o niečo vyššie postavený pracovník bane, možno banský majster – štajger alebo nejaký banský technik. Z konštrukcie domu však vyčítame, že stavba bola pôvodne menšia, dodatočne k nej pristavili ďalšiu časť a bola zväčšená aj jej strecha (pôvodnú veľkosť domu naznačuje zvislý predel v jeho čelnej stene). Takže predsa len nemôžeme vylúčiť, že spočiatku dom obývala rodina obyčajného haviara a až neskôr, v novších časoch, bol dostavaný a býval v ňom niekto relatívne lepšie situovaný.

Dom je vybudovaný z drevených hrád, omietnutých hlinou (tzv. mazanicou) a napriek zlému stavu je možné na ňom rozpoznať niektoré typické stavebné prvky. Všimnite si napríklad okná – sú malé, aby cez ne neunikalo teplo. Na časti strechy je ešte vidieť drevené šindle, hoci zvyšok je pokrytý plechom. Šindle boli výborný materiál na strechy, veď mäkkého dreva bol dostatok a pri dobrej údržbe takáto strecha vydržala desaťročia.

Život rodiny v tunajších podmienkach nebol ľahký. V časoch, keď sa baniam darilo, baníci síce neboli najhoršie platení, ale ťažko dreli, aby uživili svoje mnohopočetné rodiny. Vstávali o štvrtej či piatej hodine ráno, aby už o šiestej boli pod zemou, a domov sa vracali až navečer. Nezriedka sa cestou domov na chvíľu zastavili v krčme na pohárik či niekde len tak na kus reči. Na rodinu nemali veľa času, deti videli len večer. Na údržbu domu či opravy vecí v domácnosti im ostávalo iba pár chvíľ pred spánkom. Ženy sa snažili postarať sa o deti , čo-to dopestovať v malých záhradkách pri dome, dochovať kozičku či zopár sliepok. Strava bola chudobná, z múky, kapusty, zemiakov, tvarohu a iných lacných surovín, pripravovala sa v tzv. čiernej kuchyni s otvoreným ohniskom (taká je ešte zachovaná aj v tomto dome). Pri nedostatočnej výžive, chorobách zo zaprášenia pľúc, pri častých úrazoch a ťažkej práci baníci zväčša nežili dlhšie ako do štyridsiatky. Vdovy sa potom museli často opäť vydať, aby nejako uživili kŕdeľ detí, z ktorých sa však nie všetky dožili dospelosti. Bolo bežné, že v dedine žili dvoj- aj trojnásobné vdovy. Hodruša je pekná, malebná, ale život tu bol vždy rovnako tvrdý ako banícky chlebík.

banicky domcek pod trencom_schemaEšte aj dnes je možné rozoznať, aký malý bol pôvodný domček a ktoré časti sú dostavané neskôr.


Pár informácií navyše

Prejdená vzdialenosť: 1,65 km

Zvyšná vzdialenosť: 1,45 km

Vzdialenosť po najbližšiu zastávku: 350 m

Pokračovanie: Ďalej po stúpajúcom chodníku, ktorý sa postupne vyrovná a rozšíri.