1. Hornohodrušský banský závod

Stojíte pri budovách správy Hornohodrušského banského závodu, voľakedy najvýznamnejšej bane Banskej Hodruše. Závod sa členil na dve časti – na šachtu Lill s centrálnou stupou, s ktorým sa oboznámime na ďalších zastávkach, a na baňu Starovšechsvätých, pri ktorej stojíte.

Na základe historických dokumentov a súvislostí sa nazdávame, že pred rokom roku 1958, keď tu bola ťažba strieborno-zlatých rúd zastavená, baňa fungovala najmenej 700 rokov. Pôvodne to zrejme bolo päť či šesť menších samostatných baní, ktoré sa v podzemí postupne poprepájali až do spoločného podniku, známeho asi od 17. storočia.

Je vzácnosťou, že v areáli banského závodu sa zachovala väčšina banských a technických diel a niektorých správnych a prevádzkových budov. Laik to na prvý pohľad nepostrehne, ale vari každá stavba, ktorá dnes stojí v tejto časti dediny a vyzerá ako bežný dom, bola kedysi nejakou technologickou budovou, pracovali v nej rozličné banské a upravárenské zariadenia alebo tu aspoň sídlili banské úrady a zázemie pre baníkov. Niektoré z domov v okolí majú takmer osemstoročné základy!

Oproti pri ceste vidíte niekoľko budov správy banského závodu. V bielej strednej budove sídlili „banskí páni“, teda vedenie bane – závodný (dnes by sme povedali riaditeľ bane), banský merač, vyšší technici a obslužný personál. Dom má naozaj staré, pravdepodobne ešte gotické jadro, aj keď vonkajší vzhľad zodpovedá typovým projektom, podľa ktorých sa prestavovali erárne budovy v 19. storočí. Pri rekonštrukcii bol na prízemí budovy odhalený zaujímavý odvodňovací systém, potrebný preto, lebo budova je opretá o svah, ktorým prebiehal funkčný vodný jarok. Vo dvoch miestnostiach možno tento systém vidieť.

Žltookrová budova naľavo slúžila ako stajňa a kočiareň a bola v nej aj cachovňa, teda miestnosť, kde sa baníci pred fáraním a po vyfáraní z bane vždy zaregistrovali. Napravo od hlavnej budovy vidíme pozostatky stavby, kde boli šatne, umyvárne, sklady a kováčska dielňa závodu. Tu sa baníci prezliekali, pred sfáraním a po vyfáraní sa tu zhromažďovali smeny a vydával sa baníkom olej do kahanov, neskôr karbid do karbidových lámp. V kováčskej dielni sa nakúvali, ostrili a opravovali banícke nástroje a vrtáky.

V zahĺbenej záhrade pri ceste môžete vidieť nenápadné ústie bane Prostredná – Všechsvätých. Sú v nej zachované tie najpôvodnejšie podzemné priestory, ktoré baníci vytesali v tvrdej hornine iba kladivkom a želiezkom pred viac ako 500 rokmi. Ešte dnes sa v nej dajú rozoznať stopy po vŕtaní a po výbuchoch trhavín.

Pár informácií navyše

• Prevádzka tejto bane sa sústreďovala pozdĺž cesty. Na zhruba 500-metrovom úseku boli štyri ťažné štôlne, napojené na ťažnú šachtu Lill, tri vodné jarky na pohon banských a úpravníckych strojov, tri väčšie stupy, dva mosty na dopravu rudy a jaloviny nad cestou, rozsiahla halda a vodná štôlňa, ktorou tečie popod haldu potok. Mnohé banské diela a budovy sa tu zachovali až do dnešných čias, čo je v slovenských pomeroch veľmi cenné.
• S týmto banským závodom sa spája najstaršie (zo 16. storočia) písomne doložené použitie banského kompasu, jedného zo základných prístrojov na zameriavanie banských štôlní.
• Baňa patrila medzi najprogresívnejšie, pokiaľ ide o využívanie trhavín. Používali ich tu už do roka po celkovo prvom pokusnom banskom odstrele roku 1627 v neďalekej Banskej Štiavnici.
• V 19. storočí baníci z Vyhní, vzdialených vzdušnou čiarou asi 3 – 4 km, dochádzali do hodrušských baní prepojenými štôlňami popod horský hrebeň s nadmorskou výškou viac ako 800 m n. m.
• Do bane Prostredná – Všechsvätých je možné sfárať. Môžete v nej kráčať chodbami, nezmenenými už stovky rokov a na vlastnej koži zažiť pocity baníkov, ktorých celé generácie prežili v tesnom a tmavom podzemí celé svoje životy.

Zvyšná vzdialenosť: 3,1 km

Vzdialenosť po najbližšiu zastávku: 180 m

Pokračovanie: Po ceste dolu až za železný most nad cestou k portálu Dolného prekopu k šachte Lill, kde je ďalšia zastávka.