13. Cintorínsky Kostol sv. Petra a Pavla

Na prvý pohľad stojíte pri obyčajnej bráne do obyčajného cintorína, ale veci sa majú trochu inak. Ako môžete vidieť, na bránu je nalepený kúsok múra. Nie je to hocijaký múr, je to pozostatok opevnenia kostola. Gotický cintorínsky kostol zo 16. storočia, ktorý vidíte opodiaľ, bol voľakedy opevnený. Vďaka svojej polohe na kopci poskytoval obyvateľom z okolia útočisko v čase tureckých vojen a iných nepokojov, na ktoré boli dávne časy bohaté. Do kostola sa v čase ohrozenia uchyľovali ženy a deti, kým baníci ho bránili na jednoduchých hradbách. Kostol bol dobre stavaný a mohol odolávať útokom. Ešte dnes sú v hrubom kostolnom múre v interiéri pri dverách zjavné vybratia, do ktorých sa dala znútra zatiahnuť masívna drevená klada na ochranu pred vyrazením dverí. Kostol stojí tesne na hrane strmého svahu a je zaujímavé, že práve do tohto zrázu ústila bočná brána, ktorej gotický portál sa dá rozoznať v omietke kostola. Že by to bol únikový východ do strany, ktorá by vďaka strmine nebola natoľko ohrozená tureckými útočníkmi? Kto už dnes vie … Popravde ani hradby pri jednom z výpadov neuchránili kostol pred vypálením.

Z hradieb sa dodnes zachovala iba pekná renesančná brána s cenným kamenným reliéfom v portáli, na ktorom je vytesaný letopočet 1580. Nazdávame sa, že vtedy bola brána postavená. V portáli sú aj portréty dvoch mužov, možno donátorov stavby brány (donátor: darca peňazí).

Samozrejme, že pozornosť si zaslúži aj sám cintorín. Iste si všimnete, že je dosť veľký (vyše tisícky rozpoznateľných hrobov), čo naznačuje dlhodobé osídlenie Banskej Hodruše a jej význam. Dnes žije na okolí zhruba 800 obyvateľov, ale boli časy, keď ich boli tri tisícky. Pochovaní sú tu najmä bežní obyvatelia – baníci, nižší banskí technici a úradníci a ich rodiny. Vyššie vrstvy (dnes by sme ich volali smotánkou) sa dávali pochovávať v Banskej Štiavnici.

Na cintoríne sú zaujímavé pamiatkovo chránené náhrobné kamene s motívmi lebiek, s baníckymi symbolmi kladivkami, želiezkami a kahancami, ktoré nájdete vpravo od cesty od brány ku kostolu. Pekné sú aj liatinové kríže vpravo od kostola, odlievané v neďalekých Vyhniach.

Aj v Hodruši, podobne ako inde na Slovensku, sa vyskytovali katolícki aj evanjelickí veriaci, čoho príkladom je aj tento kostol. Postavili ho pravdepodobne evanjelici, v priebehu storočí si ho však evanjelici s katolíkmi viackrát vymenili, podľa toho, ktorá z cirkví v Hodruši prevládla. Dnes patrí kostol katolíckej cirkvi, jeho najnovší osud však nie je radostný – od začiatku tohto storočia sa doň už 11-krát vlámali.

Pár informácií navyše

• Kostol má niekoľko spoločných čŕt s banskoštiavnickým kostolom Kostolom Panny Márie Snežnej – obidva stoja na okraji cintorína, obidva na kopci zvanom Frauenberg, obidva mali iba drevenú vežičku (tá štiavnická zhorela pri bojoch o mesto vo vojne roku 1945). Sú tieto podobnosti náhoda alebo zámer?
• Premena kostolov na pevnosti nebola v slovenských mestách až taká vzácna. Napríklad Starý zámok v Banskej Štiavnici na prvý pohľad vôbec nepripomína kostol, ale pôvodne to kostol bol, až kým ho v 16. storočí neprebudovali na mohutnú protitureckú pevnosť. V Kremnici zase kostol ponechali tak, ako stojí dodnes, ale vybudovali okolo neho silné opevnenie a vytvorili tak odolný mestský hrad.
• Obec Hodruša-Hámre je na cirkevné pamiatky pomerne bohatá. Nachádza sa tu sedem kostolov, päť väčších kaplniek a vyše 30 krížov a menších kaplniek. Nečudo, baníci boli veriaci, viera im pomáhala prekonávať útrapy ťažkého života a nebezpečnej práce pod zemou.

Prejdená vzdialenosť: 2,6 km

Zvyšná vzdialenosť: 500 m

Vzdialenosť po najbližšiu zastávku: 300 m

Pokračovanie: Ďalej po ceste asi 180 metrov a pri nepeknom dome a garáži odbočte doprava dole schodíkmi na betónový chodník a ním až na hlavnú ulicu v doline.